Počet obyvateľov k 31.12.2022 spolu: 1783 /muži 889, ženy 894/
Predproduktívny vek: /0-14/ spolu 231 obyvateľov
Produktívny vek: /15-64/ spolu 1196 obyvateľov
Poproduktívny vek: /65 a viac/ spolu 356 obyvateľov
Priemerný vek: 43,92

Rok 2022

Počet obyvateľov: 1783 (k 31.12.2022)
Prírastky, úbytky v počte obyvateľov za rok 2022:
Narodení: 16
Zomrelí: 19
Prisťahovaní: 33
Odsťahovaní: 36

Rok 2021

Počet obyvateľov: 1791 (k 31.12.2021)

Prírastky, úbytky v počte obyvateľov za rok 2021:
Narodení: 13
Zomrelí: 30
Prisťahovaní: 42
Odsťahovaní: 39

Rok 2020

Počet obyvateľov: 1805 (k 31.12.2020)

Prírastky, úbytky v počte obyvateľov za rok 2020:
Narodení: 11
Zomrelí: 28
Prisťahovaní: 46
Odsťahovaní: 26

Rok 2019

Rok 2018

Rok 2017

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE JACOVCE, Zmeny a doplnky č.1, 03/2018

Upozornenie !!

Podrobné mapy územného plánu ktoré sú v nasedujúcom zozname sú v detailnom rozlíšení (veľké súbory) - ich stiahnutie môže trvať dlhší čas ako je obvyklé.

Kostol Božieho milosrdenstva

Kostol Božieho milosrdenstva, postavený v rokoch 2001 - 2003, je najvýraznejšou pamiatkou súčasných Jacoviec. Kostol má šošovkovitý pôdorys, celej stavbe dominuje vysoká veža zakončená zvonicou, v ktorej sú tri zvony. Oltárny obraz Božieho milosrdenstva je dielom akad. maliara Stanislava Dusíka. V interiéri je aj socha Fatimskej Panny Márie.

Kostol Navštevy Panny Márie

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, do štítového priečelia vstavanou, mierne vystupujúcou vežou, pristavanou bočnou kaplnkou a sakristiou. Fasády členia ostrolúke gotické okná a rozety, vežu aj malované lizény. Múry kostola sú spevnené dvoma opornými piliermi. Okenné vitráže vznikli v Brne, mramorový obetný stôl a krstitelnica boli vyrobené v Prahe. V bočnej kaplnke sa nachádza pseudogotický hlavný oltár, ktorý bol pôvodne vo svätyni ostola (oltárny obraz je v súčasnosti umiestnený v budove fary). Po bokoch oltára sú sochy sv. Petra a sv. Pavla, v kaplnke sú aj sochy sv. Antona Paduánskeho, sv. Jozefa, Božského Srdca Ježišovho a Máriinho Nepoškvrneného Srdca.

Baroková pieta

Pieskovcová baroková socha Šaštínskej Panny Márie osadená na štvorcovom podstavci bola postavená r. 1744 a obnovená r. 1933. Na podstavci sú zvyšky nečitateľného nápisu.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Pieskovcovú sochu dal roku 1753 postaviť zeman Ján Buricz. Socha s volútovým podstavcom je osadená na novšom širšom obdĺžnikovom pilieri.

Kaplnka Blahoslavenej Panny Márie

Neoklasicistická kaplnka bola postavená po roku 1880 pravdepodobne Sélleyovcami ako ich rodinné mauzóleum. Je to jednoľoďová stavba s polygonálnym uzáverom užšieho presbytéria a nadstavenou vežičkou, v ktrorej je menší zvon uliaty roku 1925. Priečelie zakončené prelamovaným štítom členia pilastre a portál vstupného otvoru s kamennou ušnicovou šambránou. Ostátné fasády členia pilastre a okná s polkruhovým zakončením v profilovaných šambránach s klenákom a podokennourímsou. Výrazná je korunná rímsa.

Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny

Pamätník bol postavený r. 1947, jeho autorom je topoľčiansky kamenár A. J. Schwab. Na vrchole pamätníka je osadená socha slovenského vojaka, nižšie po bokoch sú dve plastiky modliacich sa anjelov. Na pamätníku sú vyryté mená 32 obetí I. svetovej vojny a 5 obetí II. svetovej vojny.

Zvonica

Pôvodne tu stála drevená zvonica postavená po roku 1850. Bola to jednoduchá stavba krytá stanovou strechou. Po roku 1948 zvonica zanikla, na jej mieste bola roku 1994 postavená nová murovaná zvonica. Má elipsovitý pôdorys, na každej strane vpadlinu. Zvukové okná sú ostroluké. Vo zvonici je zavesený jeden zvon uliaty roku 1911, ktorý je zasvetený sv. Kataríne.

Schwarzov mlyn

Mlyn bol postavený niekedy pred rokom 1850, pôvodne bol vodný, neskôr kombinovaný s vodnou turbínou a dnes je plne na elektrický pohon. Má pôvodné zariadenie z prvej polovice 20 – teho storočia a mlynské stroje sú drevené z roku 1948. Vo dvore mlyna stojí pôvodný dom majiteľov a hospodárske budovy, ktoré chátrajú. Pred mlynom je vodný náhon a za ním vodný kanál smerujúci do potoka Chotina.

(16. 12. 1761 Jacovce – 15. 03. 1814 Križovany nad Dudváhom)
rímskokatolícky kňaz a nábožensky spisovateľ.
Otec Jozef Jamrich bol robotníkom, matkou mu bola Katarína, rod. Haláčiová. Filozofiu a teológiu študoval v Trnave a v rokoch 1784 – 1986 na generálnom seminári v Bratislave. Roku 1788 bol kaplánom v Rybníku, 1792 v Seredi a od roku 1795 farárom v Križovanoch. Bol členom bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva. Napísal prvý rímskokatolícky katechizmus v bernolákovej slovenčine.
Dielo: Katechizmus k vyučovaní mládeže katolíckej a obecného ľudu. Trnava 1808

Ján Klempa - Jacovský

(1. 12. 1839 Jacovce – 26. 10. 1894 Zeleneč pri Trnave)
rímskokatolícky kňaz a mnohostranný národnokultúrny pracovník.
Otec Ján Klempa bol správcom majetku grófa Erdödyho a matkou mu bola Jozefína, rod. Súlovská. Navštevoval základnú školu v Hlohovci, potom študoval na gymnáziu v Trnave, kde absolvoval filozofiu a teológiu študoval na Pázmáneu vo Viedni. Roku 1862 bol vysvätený za kňaza. Bol kaplánom v Okoči a v Suchej nad Parnou, kde bol od roku 1866 administrátorom. V roku 1867 bol menovaný za farára do Zelenča pri Trnave, kde aj zomrel a je tam pochovaný. Bol osobným priateľom Andreja Kmeťa, literárnym historikom, národovcom a dlhoročným čestným tajomníkom Spolku Svätého Vojtecha. Venoval sa regionálnej histórii, dejinám katolíckej literárnej tvorby, ľudovému zvykosloviu, zbieral starožitnosti a ľudovú slovesnosť. Do Písní slovenských (Praha, 1880) prispel okolo 150 ľudovými piesňami z Bratislavskej a Nitrianskej župy. Prispieval do časopisov Cyril a Metod, Slovenský letopis, Literárne listy, Kazateľna, Katolícke noviny, Národné noviny, Orol, Pútnik svätovojtešský, Slovesnosť, zborník Tovaryšstvo. Ján Klempa robil aj archeologické výskumy v okolí Zelenča. Popri literárnej práci sa horlivo venoval aj slovenskej národnobuditeľskej činnosti.

Mons. Ján Sokol

(9. 10. 1933 Jacovce)
arcibiskup, bratislavsko - trnavský metropolita

Jeho otec Ján pracoval ako kamenársky robotník a matka Anna, rod. Balážiková, vychovávala tri deti a sezónne pracovala v poľnohospodárstve. Základnú školu, ročník 1až 5 absolvoval v rodnej obci. Potom 8 rokov študoval na gymnáziu v Topoľčanoch, kde v roku 1953 zmaturoval. Napriek vtedajším, pre cirkevný život veľmi nepriaznivým podmienkam sa mladý Ján Sokol prihlásil na Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave a vstúpil do kňazského seminára. Štúdium absolvoval roku 1957 a v Dóme Sv. Martina bol vysvätený za kňaza.
Ako kaplán pôsobil v Šuranoch, v Leviciach, v Blumentálskom kostole v Bratislave a v Štúrove. V rokoch 1968 – 1970 zastával funkciu prefekta kňazského seminára v Bratislave. V máji 1971 sa stal farárom v Seredi. V roku 1978 bol vymenovaný za obvodného dekana Galantského dekanátu pre obvod Sereď. Po smrti biskupa Dr. Júliusa Gábriša sa stal v januári 1988 dočasným správcom Trnavskej arcidiecézy. Po dohode medzi Apoštolskou stolicou a vládou bývalej ČSSR dostal v roku 1988 súhlas k menovaniu za biskupa – apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy (konsekrovaný bol 12. 06. 1988).
Svätý otec Ján Pavol II. vymenoval 26.07.1989 Mons. Jána Sokola za trnavského arcibiskupa a metropolitu Slovenska. Do tejto služby bol uvedený 10.09.1989. V roku 1995 bolo územie Slovenska rozčlenené na dve cirkevné provincie a arcibiskup Ján Sokol sa stal metropolitom západnej provincie s titulom arcibiskup, bratislavsko - trnavský metropolita. Svojím pôsobením v najvyššom cirkevnom úrade na Slovensku sa usiloval o duchovnú obrodu národa a dobré a korektné vzťahy medzi cirkvou a štátom. Potom čo dovŕšil 75. rokov, požiadal na základe Kódexu kanonického práva pápeža Benedikta XVI. o uvoľnenie z postu arcibiskupa.

Marián Novotný

(14. 09. 1950 Jacovce)
futbalový reprezentant

Svoju futbalovú kariéru začínal ako žiak v roku 1958 v rodnej obci. Následne hral za TS Topoľčany (1959 - 1960), TJ Jacovce (1960 - 1966), Iskru Partizánske (1966 - 1969), ČH Bratislava (1969 - 1971), ZVS Martin (1972 - 1974), Inter Bratislava (1974 - 1979) a Žilinu (1979 - 1980). V súťažnom ročníku 1973/1974 bol najlepším strelcom II. ligy. Počas pôsobenia v Interi Bratislava odohral 60 medzinárodných zápasov, vrátane pohára UEFA a Interpohára. Bol dvakrát vicemajstrom ČSSR. V rokoch 1975 – 1978 bol členom olympijského mužstva, za ktoré odohral viacero medzištátnych zápasov ako i kvalifikáciu na OH v Montreale. Bol členom širšej reprezentačnej nominácie „A" mužstva. Po skončení aktívnej činnosti sa začal venovať futbalovej mládeži v Interi Bratislava, kde bol spoluzakladateľ futbalových tried, šéftrénerom mládeže a neskôr trénerom ligového dorastu. V roku 1994 bol trénerom „výberu do 18 rokov" reprezentácie Slovenska. Postupne trénoval kluby ako ZVS Martin, ŠKP Bratislava, ŠKP Devín, Slovenský Grob, MFK VTJ Topoľčany, DAC Dunajská Streda. V súčasnosti pôsobí ako športový riaditeľ Interu Bratislava.

Dušan Herda

(15. 07. 1951 Jacovce)
futbalový reprezentant

Svoju futbalovú kariéru začínal ako žiak v roku 1962 v rodnej obci. Jeho hráčsky postup bol nasledovný: Slávia Praha (1969 - 1980), Dukla Praha (1980 - 1982), Bohemians Praha (1982 - 1985), Xaverov Praha (1985 - 1988), FC Retz v Rakúsku (1988 - 1992) a hrával aj v nižších súťažiach v Rakúsku (1992 - 1999). V roku 1983 získal s mužstvom Bohemians Praha titul „ligový majster ČSSR vo futbale". Odohral 350 ligových zápasov a strelil v nich 78 gólov. Československo reprezentoval 2x Amužstvo, 5x výber do 21 rokov a 5x OH. V roku 1973 vybojoval 1. miesto na ME hráčov do 23 rokov a v roku 1976 sa stal Majstrom Európy „A" mužstiev, ktoré sa uskutočnili v Belehrade. Je jedným z mála futbalistov bývalej ČSSR, ktorý získal dva tituly majstra Európy. V súčasnosti pôsobí ako člen Klubu Internacionálov Českej republiky.

Peter Herda

(25. 11. 1956 Jacovce)
futbalový reprezentant

Svoju futbalovú kariéru začínal ako žiak v roku 1966 v rodnej obci. Neskôr hral za TS Topoľčany (1968 - 1970), Iskru Partizánske (1970 - 1974) a od roku 1974 hrával postupne za Sláviu Praha, Slovan Bratislava, RH Cheb, R.S.C. Charleroi v Švajčiarsku, FC Bourges vo Francúzsku, FC Amaliendorf v Rakúsku a FC Eggenburg v Rakúsku. V štátnej reprezentácii odohral za „dorast" 21 zápasov (12 gólov), za výber „21" a „23" 42 zápasov (18 gólov), za „olympionikov" a „B" 12 zápasov (3 góly) a za „A" mužstvo odohral 2 zápasy. Odohral spolu 330 ligových zápasov a strelil v nich 107 gólov, čím sa zapísal do klubu kanonierov futbalovej ligy ČSSR. V sezóne 1981/82 sa stal najlepším strelcom ligy. V súčasnosti pôsobí ako člen Klubu Internacionálov Českej republiky.

Ladislav Jurkemik

(20. 07. 1953 Jacovce)
futbalový reprezentant

V Jacovciach vychodil základnú školu. Tu začal v roku 1963 svoju futbalovú kariéru v žiackom oddieli. Veľmi rýchlo si ho všimli funkcionári vyšších futbalových súťaží a ako futbalista postupne hral za TS Topoľčany (1968 - 1971), Inter Bratislava (1971 - 1984), Duklu Banská Bystrica (1980 - 1981), FC St. Gallen vo Švajčiarsku (1984 - 1989) a FC Chur vo Švajčiarsku (1989 - 1992). Odohral 318 ligových zápasov a strelil v nich 78 gólov. V roku 1972 sa stal juniorskym majstrom Európy. Za reprezentáciu ČSSR odohral 67 zápasov a strelil 3 góly. Je majstrom Európy v Belehrade (v Juhoslávii 1976) a v roku 1980 získal 3.miesto na MS v Taliansku. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry sa stáva futbalovým trénerom najskôr vo Švajčiarsku, potom v Rakúsku a na Slovensku. V rokoch 2002 - 2003 bol trénerom futbalovej reprezentácie Slovenska. Za svoju účasť na ME v Juhoslávii v roku 1976 a získanie majstra Európy získal štátne ocenenie „Majster športu" a štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu". V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako tréner FC Nitra.

Miroslav Šatan

(22. októbra 1974 Topoľčany)
slovenský hokejový útočník, držiteľ všetkých štyroch medailí z majstrovstiev sveta a víťaz

Stanley Cupu s Pittsburghom Penguins v roku 2009. Začínal ako futbalista v žiackom mužstve, potom prešiel do hokejového klubu v Topoľčanoch. ZŠ navštevoval v Jacovciach a v Topoľčanoch, potom absolvoval gymnázium a od sezóny 1993/1994 sa profesionálne venuje hokeju. Hrával za Duklu Trenčín a viac sezón hrával v zámorskej Národnej hokejovej lige. S klubom Pittsburgh Penguins sa mu v sezóne 2008/09, po pätnástich sezónach v NHL podarilo vyhrať Stanley Cup. Bol kapitánom a je reprezentantom slovenskej hokejovej reprezentácie. Zaslúžil sa o viaceré úspechy slovenského hokeja. Stal sa majstrom sveta vo Švédsku (Göteborg, 2002), získal striebornú mMedailu (Petrohrad, 2000 a Helsinky 2012) a bronzovú medailu ( Helsinky, 2003). Viackrát bol najlepším strelcom či už na olympijských hrách alebo majstrovstvách sveta. Stal sa prvým hokejistom, ktorému sa podarilo zvíťaziť na MS v kategóriách A, B a C i v Stanley Cupe. V NHL pôsobil v kluboch: Edmonton 1995 – 1997, Buffalo 1997 – 2004, NY Islanders 2005 – 2008, Pittsburgh 2008 – 2009, Boston 2009 – 2010. V súčasnosti hrá za Slovan Bratislava.

Erb pozostáva z červeného štítu s gajdami so strieborným mechom a zlatými píštaľami. Píštaly majú strieborné doplnky. Vzhľadom na skutočnosť, že gajdy sú v našej heraldike ojedinelé, nemôže dôjsť k zámene s erbom inej obce.

Nie je vylúčené že symbol gájd má súvis s názvom obce Jacovce - pretože charakteristickým zvukom gájd je jačanie. Zároveň sa v najstarších spisoch objavuje i priezvisko Gajdoš.

Obec má právo na vlastné symboly. Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.

Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce.

Obec používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy.

Obecné symboly sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky.

Prvou písomnou zmienkou o obci Jacovce je listina Nitrianskej kapituly z roku 1224, v ktorej sa rieši spor o majetky obce medzi dvoma rytiermi Krištofom a Radošom. Spor sa riešil súbojom, v ktorom zvíťazil Krištof. Radoša zabil a získal jeho majetok spolu so ženou a deťmi. Na konci 13. storočia sa obec stala súčasťou topoľčianskeho hradného panstva, ktoré vlastnil Matúš Čák, prezývaný Trenčiansky. Po jeho smrti sa obec stala kráľovským majetkom a súčasťou Topoľčianskeho hradného panstva sa opäť stala v roku 1389. O rok nato sa už spomínajú tri samostatné časti obce: Veľké, Zemianske (nazývali sa Stredné) a Malé Jacovce.Niekedy v priebehu 14. storočia bol postavený farský kostol Navštívenia Panny Márie v gotickom slohu. Pravdepodobne bol postavený na základoch staršieho a menšieho kostolíka.Veľa škôd na živote obyvateľstva spôsobili udalosti 16. a 17. storočia. V roku 1526, po porážke chodskej armády pri Moháči od Turkov, sa Uhorské kráľovstvo stalo súčasťou Habsburskej monarchie, súčasťou ktorej bolo až do roku 1918. V tomto období sa k ním šíria z územia Nemecka reformácie, a isté obdobie bola farnosť Jacovce evanjelickou (roky 1550 - 1624). Vďaka grófke Kataríne Forgáčovej sa farnosť opäť stala katolíckou a zostala ňou až dodnes. Ďalšou udalosťou, ktorá ovplyvnila život vtedajších obyvateľov, bolo niekoľko tureckých vojen na našom území. V roku 1663 sa po rieke Nitre dostali až do Jacoviec a okolia, o čom nám zaujímavo hovorí vtedajší úradník topoľčianskeho panstva Adam Balog:„S pomoci Pána Boha dal som obrat vinice na Tesároch i v Podhradí, ačkoli s dosti velkí nebezpečnosti a s vynaložením svého života".

V tomto období sa v Jacovciach spomína 13. zemianskych rodín. V roku 1680 dochádza k prestavbe farského kostola Navštívenia Panny Márie, v ktorom bola gotická klenba nahradená barokovou a v tejto podobe kostol existuje dodnes. Staré oltáre boli nahradené barokovými stĺpovými oltármi Svätého Kríža a Svätého Jozefa. 18. storočie je možné charakterizovať ako obdobie pokoja, najmä zásluhou osvieteného panovníka Karola III, Márie Terézie a Jozefa II. Väčšina obyvateľstva sa venovala poľnohospodárstvu, ale existovali tu aj remeslá ako kováčske, mlynárske, murárske, mäsiarske a krajčírske. Zaujímavé bolo, že v roku 1755 sa všetky rodiny v Jacovciach priznali k držbe kotlíka na pálenie pálenky. Obec Jacovce v tomto období patrila do majetku Nitrianskej kapituly. Vtedy začína vzrastať i počet obyvateľstva, čo je dobre vidieť zo súpisov ľudí, ktoré sa konali od 2. polovice 18. storočia. Tak napríklad v roku 1869 žilo v obci Jacovce 700 obyvateľov, v roku 1880 to bolo 827 obyvateľov a v roku 1900 už 990 obyvateľov a v roku 1910 už 1102 obyvateľov. Veľa ľudí zomrelo počas cholery v roku 1830 – 1832, keď spolu zomrelo vo farnosti Jacovce 169 ľudí. Najhoršie to bolo v septembri 1831, keď len v Jacovciach zomrelo 27 ľudí.Dôležitou udalosťou v histórii obce bolo nariadenie Ministerstva vnútra Uhorského kráľovstva číslo 48519/1903, na základe ktorého sa dovtedy samostatné obce Veľké, Zemianske a Malé Jacovce zlúčili do jednej obce dňa 17. júna 1903 (je dobré spomínať, že v 19. storočí boli štvrtou samostatnou obcou Židovské Jacovce – známi sú traja židovskí richtári. V tomto období sa používal maďarský názov obce Jacz. Významné zmeny nastali po skončení prvej svetovej vojny. Zaniklo Rakúsko – Uhorsko, vznikla Československá republika a obec prijala terajší názov Jacovce. V obci boli v prevádzke dva mlyny, a to Schwarzov mlyn, ktorý je dodnes funkčný a drevený mlyn Cickayov mlyn Pod Hôrkou. Jacovčanom ďalej slúžili dve mäsiarstva a päť krčiem s potravinami. V roku 1924 vzniká ochotnícke divadlo, ktoré s prestávkami pôsobilo do polovice 90. – tych rokov 20. – ho storočia. O jeho rozvoj sa veľmi zaslúžili správca Július Gažo, učiteľ Martin Ondrejička a František Mišík. Od roku 1935 tu pôsobilo Združenie katolíckej mládeže, ktoré zaniklo po desiatich rokoch svojej činnosti. O rozvoj kultúry sa veľmi zaslúžil učiteľ a organista Jozef Vakoš, ktorý viedol v obci spevokol a založil dychovku. V roku 1932 v obci vznikol Jacovský športový klub známy najmä rozvojom futbalu.Významným zásahom do života obyvateľov Jacoviec bolo založenie JRD v roku 1950. V roku 1951 bola ukončená elektrifikácia obce a vybudovaný obecný rozhlas. V polovici 50. - tych rokov 20. storočia bol zriadený kultúrny dom a v bývalom Šilayho dome bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko. Postupne bola uskutočnená i plynofikácia obce a vyasfaltované všetky cesty v obci. V roku 1976 boli Jacovce pričlenené k mestu Topoľčany a opätovnú samostatnosť získali v roku 1990.

Obec leží uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Chocina. Spomína sa v r. 1244 ako Ieche, z ktorej sa vyvinula obec Veľké Jacovce. Časť obce Zemianske (Stredné) Jacovce sa spomína v r. 1390 pod názvom Kysiech a časť Malé (Dolné) Jacovce ako Kiss Jacz. Neskoršie doložené názvy sú: Fewlsew Nagh Jecz, Kewzebsewkysjecz (1510), Welke Jacowicze (1773), Welké Jácowce (1808), Jác (1907), Jacovce (1920). Pôvodne to teda boli tri samostatné obce, ktoré v 19. stor. splynuli do jednej. Od r. 1283 obec patrila Matúšovi Čákovi. V 14. stor. sa Dolné (Malé) a Stredné (Zemianske) Jacovce konštituovali na tzv. kuriálne sídla, v ktorých sa nachádzali iba zemianske usadlosti. V r. 1389 daroval Žigmund Luxemburský Veľké Jacovce Sečianskovcom. Zemania v Zemianskych Jacovciach si svoje majetky podržali až do novoveku. Boli to Jacovskovci, Držkovskí, Sílešovci, od 16. stor. Dežerickovci, Borčániovci. Baronajovci, Kolečániovci. Pokadyovci a Dubnickí. Po r. 1526 sa vlastnícke vzťahy vo Veľkých Jacovciach menili v súlade so zmenami na topoľčianskom panstve. V r. 1715 mala 9 poddanských a 4 želiarske domácnosti, v r. 1753 mala 32 rodín, v r. 1787 39 domov a 334 obyvateľov. Po 2. svet. vojne bol veľkostatok Stummerovcov skonfiškovaný a rozparcelovaný. Obec bola v r. 1951 úplne elektrifikovaná. V rokoch 1976 -1990 bola súčasťou Topoľčian. Po osamostatnení nastal v obci ďalší rozvoj, pod ktorý spadá rekonštrukcia budovy obecného úradu (1994), výstavba nového kostola, rozvoj súkromného podnikania. V obci je Kostol navštívenia Panny Márie pôvodne gotický asi zo 14. stor., bol v r. 1680 a v 18. stor prestavaný. Z obce pochádzal významný národnokultúrny pracovník Ján Klempa Jacovský (1839 - 1894) a narodil sa tu Mons. Ján Sokol, arcibiskup trnavský, metropolita Slovenska (9. 10. 1933).

Prírodné podmienky:

Obec Jacovce patrí v rámci geomorfologického členenia SR do subprovincie Podunajská nížina, oblasť Podunajská pahorkatina, celok Nitrianska pahorkatina a podcelok Bojnianska pahorkatina.

Konkrétne v katastri obce sú zastúpené dve geomorfologické jednotky. Prvou je rovina rozkladajúca sa na nive potoka Chotina. Na mieste vtekania do katastra má potok nadmorskú výšku 220 m. Miesto, kde potok opúšťa kataster, je i najnižšie položeným miestom a má nadmorskú výšku 204 m. Druhou jednotkou je pahorkatina s juhozápadne a severovýchodne orientovanými svahmi.

Obec Jacovce patrí do klimatickej oblasti teplej, mierne suchej a s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,5ºC, priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu 650 mm. Priemerná hodnota vlhkosti vzduchu sa pohybuje okolo 76%. Najteplejším mesiacom v roku je júl, kedy priemerná teplota vzduchu vystupuje na 19,8ºC. Najchladnejším mesiacom je január, keď sa teplota vzduchu pohybuje okolo -2,4ºC. Najviac zrážok padá v júni (Ø 37 mm), kedy strednú a východnú Európu ovplyvňuje výbežok tlakovej výše zo strednej Ázie. Táto tlaková výš niekedy v tomto mesiaci zapríčiňuje extrémne mrazy. Počet letných dní v oblasti je 60-80, mrazových 90-110, so snehovou pokrývkou 0-30 cm. Na území obce prevláda západné až severozápadné prúdenie vzduchu.

Obcou preteká potok Chotina a jeho pravostranný prítok Slivnica. Chotina pramení v katastrálnom území obce Zlatníky pod vrchom Panská Javorina v Považskom Inovci. Dlhodobý ročný prietok je na úrovni 0,175 m³.s‾¹. Najvyšší vodný stav potoky dosahujú koncom februára a v marci, keď sa topí sneh v Považskom Inovci. Najnižší vodný stav dosahujú v septembri, čo je zapríčinené negatívnou vlahovou bilanciou, keď je výpar v predchádzajúcom letnom období väčší ako zrážky. Dno oboch potokov je tvorené prevažne riečnym pieskom, bahnom a Chotina aj ploskými kameňmi.

V obci sa nachádzajú podzemné vody kvartérnych (štvrtohorných) sedimentov. Tieto vody sú charakteristické tým, že ich voľná hladina je v neveľkých hĺbkach pod terénom a sú využívané prevažne na lokálne zásobovanie jednotlivých domácností. Približne 70% podzemných vôd pochádza zo susedného pohoria Považský Inovec a 30% z atmosférických zrážok. Väčšina vôd v studniach v obci je dnes nevhodná na konzumáciu, pretože je značne znečistená najmä nadmerným používaním umelých hnojív. Obec Jacovce je zásobovaná pitnou vodou z takzvaného Topoľčianskeho skupinového vodovodu. Je zásobovaný zo starej pramennej oblasti obcí Podhradie - Závada – Záhrady - Tesáre na úpätí Považského Inovca. V katastri obce Jacovce sa nachádza jeden minerálny prameň, typ: vrt J-6. Vrt sa nachádza v areáli farmy HÔRKA severne od intravilánu obce Jacovce. Vrt je v blízkosti hydroglóbusu pri dvoch vrtoch na úžitkovú vodu v šachte z betónových skruží priemeru 1 m. V nej je umiestnená rúra, z ktorej vyteká voda. Voda odteká cez odpadovú rúru. Prameň sa zatiaľ nevyužíva a nebol ani predmetom výskumu.

Rozmanitosť pôdneho krytu v katastri obce nie je príliš pestrá. Ide o hnedozeme a fluvizeme. Tieto pôdne typy sa vytvorili vo svojich prirodzených podmienkach, to znamená, že hnedozeme vznikali na eolických a eolicko - deluviálnych sedimentoch (spraše a sprašové hliny) a fluvizeme na fluviálnych sedimentoch (hliny, piesky a štrky nív riek a potokov). Prevažnú časť pôdneho krytu zaraďujeme medzi hlinité druhy. Majú najpriaznivejšie vlastnosti z hľadiska poľnohospodárstva.

Kataster obce Jacovce patrí z fytogeografického hľadiska do oblasti panónskej flóry, do podoblasti západopanónskej flóry. Panónska zóna zaberá územie nížin a pahorkatín s výskytom teplomilných druhov. V podoblasti západopanónskej flóry sledované územie patrí do časti Podunajskej pahorkatiny, ktorá predstavuje veľmi úrodné územie. Vďaka tomu sa tieto plochy premenili na polia a na vlhkejších miestach na lúky. Lesy sa preto zachovali len málo. Na sprašiach, kde je spodná voda hlboko, sa zachovali ochudobnené typy javorovo - dubového lesa. Rastlinstvo v oblasti panónskej flóry závisí hlavne od nadmorskej výšky. Najzachovalejšou vegetáciou v katastri obce Jacovce biotop vŕbovo – topoľového lužného lesa (Salicion albae), ktorý sa nachádza na brehoch potoka Chotina a vytvára súvislý pás stromovej vegetácie. Ide o zvyšok prirodzeného biotopu, ktorý v minulosti zaberal rozsiahlejšie plochy. Z lesných biotopov sa tu v lesíku Hôrka zachoval fragment biotopu dubovo – hrabového lesa (Querco robori – Carpinenion betuli).